Rodák zo Slovenska velil Rakúskym a Rumunským ponorkám.

Paserrarov životopis sa nám podarilo zachytiť iba útržkovite a tak zo služobného času sa dajú doložiť len niektoré  skutočnosti. Narodil sa 25.10.1878 v Bratislave. Po navštevovaní námornej akadémie vo Fiume ju 1.7.1897 ukončil ako námorný kadet 2. triedy. 23.4.1900 bol povýšený na námorného kadeta 1. triedy.17.7.1900 prišiel Passerar na krížnik CISÁROVNA ELIZABETH, ktorý 24.7.1900 vyplával z Poly smerom do Číny na potlačenie vzbury boxerov. Tam sa stal v zime 1900/01 veliteľom tendra SHUN YUEN. 1.1. 1901 bol povýšený na fregatného kapitána. V roku 1902 bol v strážnom oddelení provincie Zhili. Za svoje služobné zásluhy dostal vojnovú medailu. 1.11.1907 bol vymenovaný za kapitána námornej lodnej dopravy.

Veliteľ ponoriek 17. 11. 1908 bol Passerar pridelený na ponorkovú základňu Pola  vo Fiume v  stavbe sa tu nachádzali  Hollandlode. 1.4 1910 bola do služby zadelená ponorka 5 pod jeho velením. Nasledovali početné skúšobné plavby  a ponory. V početných, až 12-tich plavbách  mesačne spoznával  túto novú zbraň. 5.9.1912 predal Passerar velenie kapitánovi námornej dopravy Ludwigovi Eberhardtovi. Pre svoje vynikajúce služobné výkony bol odmenený bronzovou medailou na červenej stuhe za vojenské zásluhy. Následne absolvoval dôstojnícky delostrelecký kurz a potom bol pridelený ku komandatúre námornej oblasti v Trieste.  I .svetová vojna Od 4.8.1914 do 3.8.1915 bol Passerar  delostreleckým dôstojníkom na krížniku Aspern. Následne dostal na tri týždne velenie ponorky 6. Od 29.8.1915 bol delostreleckým dôstojníkom na krížniku SZIGETVÁR. Počas toho ťahal s Tendrom GIGANT od 10. do 15.11. a od 24.11.do 28.11 nemecké ponorky do Boky Kotorskej. Za svoje služobné zásluhy obdržal Passerar 25.7.1915 bronzovú medailu za vojenské zásluhy s mečmi a 23.12.1916 nemecký železný kríž 2. triedy. 10. 2. 1917 sa stal adjudantom ponorkového veliteľstva. V tejto funkcii bol zástupcom veliteľa ponorkového veliteľstva korvrtného kapitána Franza ritiera von Thierry. Za svoje mimoriadne služobné výkony obdŕžal 3. 2. 1917 nemecký železný kríž  1. triedy a  17. 10. 1917 mu bol udelený  kríž loďstva. 1. 11. 1917 bol povýšený na korvetného kapitána. Passerar zostal v tejto funkcii až do konca vojny. 31. 10 1918 bol navrhnutý na železný korunový rád 3. triedy s vojnovou ozdobou a mečmi. V návrhu na odmenenie stálo: Vynikajúce výkony v službe a nepoľavujúce úsilie. Mal podiel na operatívnom vedení frontových ponoriek. Jeho úlohou ako vedúceho štábu bolo vypracovať operatívne plány pre činnosť ponoriek. Tento návrh bol 28. 1. 1921 schválený, ale s poznámkou Neoficiálne. Týmto sa malo zabrániť diskriminovaniu Passerara v jeho novej funkcii. Následné vyznamenanie bolo doručené zodpovedajúcim listom, ale bez medaily. za vojnové zásluhy 3. triedy s vojnovou ozdobou a mečmi. V návrhu na vyznamenanie stálo: Vynikajúca činnosť pri ponorkách. Nepoľavujúce úsilie a usilovnosť pri vykonávaní svojej služby a pri spracovávaní agendy s dodávateľskými firmami a u jemu zverených ponorkách. Vzorná práca v intenciách vedenia ponorkového Po vojne Urban Passerar bol prijatý do rumunského námorníctva. Už 1. 9. 1919 nasledovalo jeho povýšenie na Kapitána- Comandera.  Najprv pracoval na ministerstve obrany, kde bol činný do 4. 2. 1920 v delostreleckom oddelení, ktoré potom do 8. 6. 1920 viedol. 1. 4. 1922 sa stal námorným inšpektorom ministerstva obrany, 1. 4. 1923 šéfom štábu Dunajskej divízie  a 1. 4. 1924 komandantom námorných riečnych základní. Passerar sa 1. 4. 1925 stal riaditeľom námorného arzenálu, kde sa znovu osvedčil. Jeho vedúci, komandant Patazzi ho posúdil nasledujúcimi slovami: Je to v každom ohľade vynikajúci námorný dôstojník,  pre ktorého nachádzame len slová chvály. Následne sa od 15. 4. do 21. 6. 1927 stal veliteľom vojnovej lode MARASESTI ako aj celej Čiernomorskej divízii vojnových lodí. Následne velil do 21.9.1927 lodi MARASTI (ex Taliansko NIBIO). Passerar  bol nasadený na rôzne administratívne úlohy. Nakoniec sa stal do 31.1.1932 predsedom komisie prebrania lode typu R a školnej lode/vzorovej ponorky CONSTANTA. Od 1. 2. 1931 do 10. 11. 1933 bol šéfom štábu Čiernomorskej divízie. Následne obdržal vedenie námornej školy. S dosiahnutím vekovej hranice ( mal 56 rokov ! ) bol 25. 5. 1934 preložený do penzie. Pre svoje služobné zásluhy obdŕžal roku 1924 dôstojnícky kríž a v roku 1930 veliteľský kríž Steaua Romaniei ( Hviezda Rumunska ). 9. 9. 1938 si zmenil priezvisko na Pasarariu. Potom sa jeho stopa stráca a o jeho ďalšej ceste životom nie je nič známe.

Preklad: Ing. Jozef Richter

Randa Vladimír